Telo je tu a myseľ tam...

Autor: Anabela Třísková | 24.11.2013 o 16:47 | (upravené 24.11.2013 o 17:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  102x

Vypočula som si jeden príbeh, ten príbeh je jednoduchý a pritom taký častý. Všetci ich máme okolo seba toľko, že nám uniká že môžeme byť ich súčasťou.

Počúvala som a zamýšlala sa nad tým, kam to až bude viesť. Žena ,jednoduchá s bežnými starosťami ako sú deti, mažel, práca. Stereotip - len sem tam záblesk, v podobe kavičky s priatelkou. Zrazu táto žena pociťuje vo svojom živote prázdnotu, samotu a nezáujem. Stráca zmysel všetko čo robí, všetko čo doteraz robila stačilo a zrazu je to málo. Vlastne je to nič. Pozerá na manžela, ktorý sedí vedľa nej a predsa nieje s ňou. Deti už nie su malé, už svoje záujmy a život neriešia s ňou. Práca je jediné čo malo ako tak v tej chvíli zmysel. Každý deň sa zamýšla či toto je ten spravny život, či je štastná? A potom si povie : Jasné čo by si chcela? Veď existuje svet kde Ľudia umierajú od hladu alebo od nedostatku vody. To sú problémy sveta a života. A potom príde otázka Po čom túžiš? Čo by si chcela? hm... Nevie odpovedať, nikdy takú otázku nedostala,ani ako dieťa.

Bol to obyčajný deň a predsa zostal neobyčajný. Stačilo jedno stretnutie a pokušenie stretnúť sa znova.

Rozhodne nebol šedá myš  a už vôbec nie nezaujmavý. Cítila určitý záujem o jej osobu a skusila to prehliadnuť. Veď nepotrebuje problémy , aj ked kava a jeden pohár vínka nie je niečo čo sa trestá. Spoznali ste sa? :) Alebo ste našli v tejto situácii svoju priateľku? Najhoršie bolo ,že sa chcela stretávať a chcela viac. Dávno jej nikto nepovedal ,že vyzera skvelo a že sa krásne bozkáva. keď prišlo prvé milovanie nebola až tak pripravená, len vedela že to chce. A bolo to nádherné,úplne iné ako očakávala. Niečo čo ešte nezažila nikdy s nikým. Ako čas plynul aj vzťah sa rozvinul. A začínal byť pre ňu potrebný, žiaduci.... Stále sa tomu bránila ,tak velmi ako len vedela....nedalo sa. Myslela na jeho úsmev, na jeho ruky a začínala na neho myslieť častejšie ako by chcela. Tak a tam už som nevydržala a moja otázka bola v akej fáze si teraz? A ona povedala moja fáza sa volá : Som v prdeli.... Lúbim ho. Joj a teraz je tu problém, ako jej pomôcť v tejto situácii? Dá sa niečo robiť? Dá??? Začala som troška rozmýšlať a prichytila som sa ako jej závidím. Nie tie problémy, ktoré budú nasledovať ale teraz túto chvíľu, ten pocit šťastia a lásky. Ale každý má svoje šťastie tam kde ho chce mať. Len dúfam, že on raz bude vedieť aká žena mu ponúkla svoju dušu, srdce a nádej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?